10 zaujímavých miest v Európe je určite veľmi málo. Európa je krásna. Teda aspoň mne sa v nej veľmi páči. Veľmi rád sa tu vraciam a vždy rád o nej rozprávam. Som rád, že som sa tu narodil. Z viacerých dôvodov. Tie však nebudem teraz rozmazávať, lebo o inom chcem dnes premýšľať. Na mape každého, kto i len trochu rád cestuje, je isto vyznačených mnoho miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Hovoriac o starom kontinente, tak je takýchto turistických „hotspotov“ viac než dosť. Svetoznáme destinácie a metropoly viacerých krajín sú mnohokrát podnetmi na kadejakých reklamných billboardoch alebo ostatných kampaniach. Nečudujem sa. Sú to akési predajné magnety, ktoré neomrzia zrejme nikdy. Paríž, Rím, Barcelona, Londýn…Každému sa vybavia nejaké ikonické zábery z týchto nesmrteľných miest.
Na mape Európy je toho omnoho viac. Zrejme tu však akosi nezafungoval marketing v takej miere ako by mal. Alebo sú ďalšie mestá jednoducho zatienené väčšími lákadlami v krajine. No a práve o tom dnes chcem viac napísať. Mestá, ktoré sú krásne, no nie až tak známe. Dalo by sa to povedať aj tak, že ide o lokality, ktoré treba trochu dlhšie hľadať alebo na ne padne väčšinou až druhá voľba, pri rozhodovaní, kam na ďalší výlet. Vydajme sa teda spolu na cestu po nich.
Porto
Skôr ako som sa tu dostal som vedel asi len dve veci. Ok, v obchode som videl nejaké portské víno a v telke zas nejaký futbal. Predsa len to je do Portugalska od nás trochu ďalej ako na Balkán. Netrvalo dlho a hneď som si bol istý, že to bola kolosálna chyba, ignorovať toto mesto. Už prvé minúty bezcieľneho kráčania po meste som sa nestačil čudovať a vynadívať tej kráse okolo mňa. Malé domčeky, obložené pestrofarebným obkladom, na ktorom sa odrážalo poludňajšie slnko. Úzke a strmé ulice, po ktorých sa pomaly škriabala stará električka alebo o trochu mladšia dôchodkyňa. Obe sa však tvárili spokojne aj napriek svojmu pokročilému veku.
Mesto je hneď na brehoch Atlantického oceánu a to je priam ako písomná žiadosť na prenájom skútra a pretekanie s vetrom okolo dlhých pláží. Krásne, klenutý, kovový most, pod ktorým kotvili malé lode, plné drevených sudov, s portským pokladom. Víno. Áno to je presne tá komodita, ktorá robí Porto známe po celom svete. Možno aj G.Eiffel prišiel do tohto mesta najmä kvôli vínu a nie kvôli tomu, aby tu naprojektoval most, ktorý je pýchou mesta ešte aj dnes.
Sevilla
Ani nie tak ďaleko je ďalšia zastávka na našej ceste. Nijako som sa nepripravil. Vôbec som netušil čo ma tu čaká a čo sa tu dá vidieť. Nechal som to na okolnosti, ktoré sa mali pritrafiť v nasledujúcich dňoch. Dobre som urobil. Tá krása, ktorá si tu na mňa počkala bola takmer až nemerateľná. Dlhodobo bolo moje európske mesto, číslo, jeden Barcelona. Tomu sa stal koniec práve po tom ako ma moje túlavé nohy zoznámili práve s metropolou Andalúzie. Mesto kde sa miešala európska kultúra s tou moslimskou, zo severu Afriky. Rukopis týchto čias je výrazný natoľko, že by ho mohol prehliadnuť len blázon. Krásne klenuté a vyzdobené budovy, zaliate horúcim južanským slnkom. Skvelé víno, čerstvé ovocie a vysmiatí ľudia všade okolo mňa. Toto je naozaj mesto, o ktorom sa nebojím povedať, že je unikátne, famózne, precízne. Že to tu dýcha eleganciou a jednoduchosťou zároveň.
Aby som sa oboznámil s južanskými tradíciami, mierim na konkrétne miesto. Je štvrtok a to znamená, že dnes večer sa bude odohrávať síce krutá, no historicky ďalekosiahla tradícia. Dnes večer sú v miestnej aréne býčie zápasy. Mám rád zvieratá a odsudzujem akékoľvek týranie na hocikom. Zvedavosť je však silnejšia ako ja a s papierovou vstupenkou nedočkavo stojím pred hlavnou bránou, aby som si pozrel to, čo majú Španieli tak radi.
Gibraltár
Pre niekoho to je daňový raj. Pre iného zas bezvýznamná bodka na mape. Niekto povie, že toto miesto je pre bláznov a mali by tam zostať len voľne žijúce opice. Gibraltár ma však vždy fascinoval. Napriek tomu, že veľkosťou je menší ako mesto, tak si dokázal vydobyť svoje postavenie v Európe. Nie len kvôli spomínaným makakom, ktoré sú jedinou voľne žijúcou kolóniou opíc na starom kontinente. Tie mimochodom dokážu okrem pekných dovolenkových fotografií, na ktorých pózujú ako pravé modelky, napáchať aj mnoho stresu.
Stačí s nimi prísť do priamej konfrontácie s nejakým jedlom v batohu a problém je na svete. Zo zlatučkej opičky je v okamihu gang drzých opičiakov, ktorí sa len tak svojej koristi nevzdajú. Je predsa dvadsiate prvé storočie, tak sa nečudujem, že ľudia sú drzí ako opice a opice sú drzé ako ľudia. Je v tom akási rovnováha.
Zermatt
Tu by som už asi ani o meste zrejme nehovoril. Zabudnutá dedinka bude podľa mňa celkom výstižnejšie. Malinká obec pod obrovskými horami je dokonalé miesto odkiaľ vyraziť na horské turistiky po panenskej prírode. Okrem toho sa tu dá však vidieť celkom viac. Nádherné horské jazerá, ktoré niekedy ani nevyzerajú ako z tejto planéty. Opustené usadlosti, kde je viac kráv alebo syru, ako obyvateľov. Tu si to zamiluje každý, kto má rád prírodu. Práve odtiaľto sa však dá podniknúť krásny trek počas ktorého sa dá dokonale sledovať jedna z najznámejších hôr v celej Európe. Matterhorn a jeho ikonický tvar, ktorý sa dostal aj na svetoznámy obal čokolády. Tá asi nechýba ani na jednom letisku na každom kontinente.
Mníchov
Bavorsko je akoby štát v štáte. Tu majú svoje vlastné sviatky, svoje zvyky, tradície. Aj napriek tomu, že sme stále v Nemecku, tak tu akoby sa niekedy odohrával celkom iný život. Sýto zelené kopce, ktoré spásajú tisíce kráv. Ľudia zaodetí do tradičného dobového oblečenia. Drevené domčeky alebo biele klobásy s bielym pivom. Jasné, tu nemôžeme hovoriť o ničom inom ako o Bavorsku. Epicentrum jeho moderného života je však práve v Mníchove. Netreba zostať len tu, ale vybrať sa aj naokolo.
Kto sa cíti predsa len lepšie v meste, tak musí rozhodne okúsiť priam až elektrizujúcu atmosféru naplnenej Allianz Arény. Tu sa odohrávajú tie najdôležitejšie predstavenia, no je to aj domovský stánok miestnych miláčikov. Futbalový Bayern Mníchov tu hráva svoje domáce zápasy. Vo viac než 70 tisícovom kotly to dokáže naozaj poriadne vrieť a vtedy je každému jasné len jedno. Áno, toto je Mníchov!
Bruggy
Kto sa vyberie do Belgicka, by mal rozhodne nahliadnuť aj do iných miest, v krajine. Je to veľmi jednoduché, lebo krajina je v porovnaní s tými ostatnými, celkom malá. Práve vďaka zvedavosti a túžbe objavovať sa to podarilo aj mne. Okrem iných lokalít, som zablúdil aj do tzv. Benátok severu. Netrvalo dlho a vedel som prečo dostali Bruggy práve takýto prívlastok. Mesto je priam popretkávané malými i väčšími vodnými kanálmi, v ktorých sa dokonale odrážajú staré domy. Tie akoby sa nakláňali ponad úzke cesty a chceli sa pozrieť tiež na to, ako tá krásna scenéria vyzerá. Nečudujem sa. Tiež som sa nevedel vynadívať.
Belgicko je aj akýmsi, malým, pivným kráľovstvom. Takže o program je aj v tomto meste postarané, ak niekoho omrzia nekonečné prechádzky okolo riečnych kanálov. Ak by sa našiel niekto, kto by chcel ochutnať všetky druhy belgického piva, tak si bude musieť tento výlet značne predĺžiť. Možno by mal dotyčný aj zvážiť prechodný pobyt do tejto krajiny. Chvíľu to ochutnávanie potrvá.
Život cestovateľa bez filtrov, ktorý by si niekedy zaslúžil cenzúru. Knihu Cestovateľ nájdeš vo svojich obľúbených kníhkupectvách Panta Rhei a Martinus. Môžeš si ju prečítať v tradičnej papierovej podobe, ale aj elektronickej. Takisto si knihu môžeš objednať priamo vo vydavateľstve Interez alebo aj u mňa. Stačí ak mi pošleš mail.
Čítaš článok : 10 zaujímavých miest v Európe
Belfast
Ak sa niekto vyberie na Britské ostrovy, tak to bude pravdepodobne z dvoch príčin. Cesta za prácou alebo výlet do Londýna. Párkrát som sa tam takto dostal aj ja. Jedného dňa som si však povedal dosť a chcel som to zmeniť. Veď celé ostrovy nie sú len o práci a hlavnom meste. Mierim teda hore, na sever. Presnejšie, na sever severného írska. V mojom hľadáčiku sa dlhodobo ocitalo miesto, ktoré mi nedalo spávať. Musel som ho preto ísť pozrieť.
Práve Belfast je skvelým východiskovým bodom na výlet k známemu Obrovmu Chodníku. To je celosvetovo jedinečný úkaz, kde sa dá sledovať akú obrovskú moc má príroda. Ak sa tu niekomu bude zdať, že je na konci sveta, tak asi ďaleko od pravdy nebude. Pravidelne tu je počasie „pod psa“. A to doslovne. Silný a studený arktický vietor, v kombinácii s vlhkosťou od oceánu je dosť prekérna kombinácia. Ale čo už. Kto chce vidieť ako stavali obri chodníky, bude to musieť vydržať. Avšak bude to stať za to.
Tromsø
Za polárnym kruhom je len málo miest, kde ľudia vedú relatívne normálny život. Teda taký, ktorý je do veľkej miery podobný tomu, aký majú ľudia aj v iných zemepisných šírkach. Na severe Nórska je v zimnom období deň veľmi krátky. Dokonca tu slnko ani nevyjde nad horizont. Pár hodín akého-takého osvetlenia a zasa je tma. Údajne aj preto sú obyvatelia severných krajín veľmi depresívny. Avšak pre turistu to je skvelé dobrodružstvo. Práve vďaka dlhým nociam je možné sledovať aj z Tromsø fenomenálny úkaz, ktorý sa odohráva na oblohe. Sledovanie polárnej žiary je zážitok, za ktorým ľudia cestujú naprieč celou planétou. Nuž, nečudujem sa.
Pre mňa to boli takisto nádherné momenty, keď som videl, ako mi nad hlavou rozprestiera krídla zelený drak. Tu to volajú polárne safari a je to celkom presné pomenovanie. Práve počasie zohráva obrovskú úlohu na tom, či bude žiaru vidieť alebo nie. Veľa šťastia!
Florencia
Je asi najväčším kultúrnym rivalom hlavného mesta Talianska. Práve medzi týmito dvoma mestami sa vždy rozhoduje najviac turistov, kam sa vyberú skôr. Dlhodobo to má akosi lepšie, vo výsledkoch, Rím. Ťažko povedať, či to tak aj zostane. Podstatné je to, že každý, kto má rád Taliansko, by rozhodne nemal Florenciu obísť, či vynechať. To by bola obrovská škoda, lebo toto je mesto umenia, vynálezov, skvelého jedla a krásnych momentov. Vlastne ako v celom Taliansku, len tu je to predsa len o niečo iné. Hovorí sa, že kto raz navštívi toto mesto, určite sa doň znovu vráti. Na mne sa to veru osvedčilo.
Nikózia
Najjužnejšie mesto v tomto zozname. Jedinečné a typické zároveň. Mesto, ktorým sa tiahne nešťastná jazva v podobe ostnatého drôtu alebo vysokého múru. Áno, aj v 21vom storočí je to žiaľ bežnou súčasťou životov obyvateľov hlavného mesta Cyprusu. Jeho obyvatelia si stále dobre pamätajú prečo a ako k tejto jazve došlo. Pri spomienkach na osudové hodiny a dni im veru moc do smiechu nie je. Preto radšej mením tému a pýtam si odporúčanie na nejaké dobré, a najmä domáce jedlo. To je debata celkom z iného súdka a nestíham ani absorbovať všetky tie pokrmy, o ktorých mi pohostinní Cyperčania rozprávajú.
Všetky sú celkom dozaista veľmi skvelé, no jeden celkom právoplatne vytŕča nad všetky ostatné. Cyperské zemiaky sa dlhodobo exportujú na kráľovský stôl v ďalekej Británii. A náhoda to rozhodne nebude. Veď ich ochutnajte a sami zistíte, prečo tomu tak vlastne je. Dobrú chuť!
Maj príjemné dni aj ty!
Aleš
Leave A Comment