Try your language

Ako sa to podarilo na Taiwane je dobrým príkladom aj pre iné krajiny. Pred niekoľkými týždňami sa na Taiwane diali veľké veci. Hlavnou udalosťou a zároveň tak aj informáciou, ktorá obletela celý ostrov, bolo to, že na ostrove nepribudol ani jeden nový prípad ochorenia Covid-19.
V hlavnom meste, Taipei, sa pri tejto príležitosti rozsvietili okná národného múzea, ktoré spolu vytvorili anglické slovo „ZERO“ (nula). Keďže ani nasledujúce dni nepribudol nikto, kto by mal nový vírus, tak sa situácia opakovala. Po pár dňoch sa však z toho upustilo a ostrovom sa preberali ďalšie, aktuálne témy. Tiež celkom zaujímavé.

Jednej žene sa prišlo na to, že ma dve nemanželské deti a jej aktuálny manžel to zistil tak, že mu jedno z detí rozprávalo o tom ako sa v škole učili o krvných skupinách. Ktoré kombinácie skupín sú výsledkom ich potomkov a podobne. Lenže to otcovi nesedelo, lebo „tieto jeho deti“ boli v rozpore s teóriou, ktorú sa učili deti v škole. Išiel teda na testy DNA a bum. Po 15 rokoch zistil, že nie je biologický otec dvoch detí. Podal žiadosť o rozvod. Matka detí vyfasovala na súde ešte pokutu niekoľko miliónov a život ide ďalej…

Dnes je na Taiwane pomerne rovnaký život ako bol aj pred tým, keď vypukla celá pandémia. Stále sa však dodržiavajú niektoré/viaceré pravidlá. Najmä vďaka tomu, sa na Taiwane podarilo to, čo v mnohých krajinách nie. Pred pár dňami si tu ľudia s veľkou radosťou oslávili okrúhle „jubileum“. Médiami teraz obletela informácia, že na ostrove nebol zaznamenaný ani jeden nový prípad nákazy, po dobu rovných 200 dní.

Ako sa to podarilo na Taiwane

Jasné, je určite iné monitorovať územie, ktoré je zo všetkých strán omývané morom či oceánom alebo krajinu, ktorá susedí s ďalšími štátmi. Nie som lekár, vedec ani nijaký iný „koronológ“ ktorý môže na túto tému mudrovať od rána do večera a potom zas. Ako sa to podarilo na Taiwane? Sledujem aj situáciu na Slovensku a nedá sa prehliadnuť, že správanie ľudí v krajine, kde som sa narodil a v krajine, kde dlhodobo žijem, je celkom odlišné. Nikoho nesúdim. Chcem sa len podeliť o to, ako pristupujú obyvatelia Taiwanu k aktuálnej situácii, ktorá skľučuje zrejme celý svet. Pandémia Covid-19.

Pred viacerými rokmi, sa v Číne začal šíriť vírus S.A.R.S. Vtedy taiwanská vláda zrejme situáciu dosť podcenila a tak to aj dopadlo. Na ostrove sa toto ochorenie začalo veľmi rýchlo šíriť a infikovaní pribúdali rýchlejšie, ako sekundy na hodinách. Tým pádom sa plnili nemocnice, stupňovalo sa napätie a samozrejme, pribudli aj úmrtia.

Keď sa na začiatku tohto roku, v Čínskom meste Wu-Han objavili prvé oficiálne prípady nového vírusu, tak taiwanská vláda zostavila tím ,ktorý bol vyslaný práve do epicentra virózy. Ich úkolom bolo zmonitorovať aktuálnu situáciu a podľa nej sa mal nastaviť systém aj na Taiwane.
Krátko na to sa začali na letiskách, na Taiwane, kontrolovať a monitorovať prílety. Ak niekto vykazoval príznaky virózy, tak ho hneď brali bokom.

Aby nebol nedostatok rúšok, tak sa spustila masová výroba. Aj napriek tomu však bol prídelový systém a každý mal nárok na presne stanovený počet rúšok. Mne, ako cudzincovi, neprináležalo ani jedno rúško. Musel som ísť na medzinárodné letisko, do susedného mesta a tam by som niečo zrejme nafasoval, ako Indulónu v ZVL, v Kysuckom Novom Meste, pred pár desiatkami rokov. Lenže to bolo dosť „od ruky“. Našťastie sú na Taiwane k cudzincom viac než ústretoví a vždy mi niekto nejaké rúška dal zadarmo. Pred budovami, kde sa stretáva viac ľudí či v hromadnej doprave, sa pred vstupom začala merať telesná teplota a dezinfikovať ruky. Neskôr sa musel dodržiavať aj väčší odstup medzi ľuďmi. Tí, čo sa vracali na ostrov zo zahraničia boli monitorovaní alebo išli do karantény a podobne. Podobné pravidlá sú známe aj Slovákom. Rozdiel je však v tom, že tu, na Taiwane to ľudia akceptovali a nasledovali inštrukcie vlády. Určite k tomu prispelo aj to, že už mali predošlú zlú skúsenosť. Predsa len to zrejme každý pozná, že ak sa raz popálim na vlastnej koži, tak si druhýkrát dám omnoho väčší pozor ako po prvýkrát…

Photo and Traveling

Čítaš článok: Ako sa to podarilo na Taiwane

Bol začiatok roka a začínalo obdobie najväčších sviatkov, v krajine. Oslavy Čínskeho nového roku. Sviatky, nesviatky, ľudia sa riadili pokynmi, ktoré boli aktuálne pre danú situáciu. Keď som pred pár dňami videl video jedného slovenského politika, ktorý hovoril o tom, že na Slovensku boli sprísnené pravidlá presne pred Veľkou nocou, teraz pred dušičkami a vyjadril aj svoje obavy o tom, čo bude pred Vianocami, tak som sa nestačil čudovať. Zaujímalo by ma, ako by ten poslanec zakomponoval do svojich „teórií“ Čínsky nový rok.

Aj keď už viac než polroka nie je na Taiwane žiaden nový prípad nákazy na Covid-19, tak sa stále dodržujú mnohé opatrenia, rúška, dezinfekcia, zapisovanie do evidencie pred vstupom na miesta so zvýšeným počtom ľudí… Ľudia to proste berú ako samozrejmosť a prevenciu pre seba i ostatných. Nepočul som nikom, kto by sa tu udržal v zdraví tak, ako to hovoril vo videu spomínaný politik. Nikto si tu nemieša magický elixír zdravia z vodky a sirupu na kašeľ. Toto keď som povedal na Taiwane, že niekto na Slovensku tomu verí, tak ma mali za blázna a zrejme sa na tom smejú ešte doteraz. Zároveň mi dali radu, že existuje omnoho jednoduchší spôsob ako to zvládnuť prijateľnejšie.
Stačí fungovať ako kolektív, chvíľu sa vzdať svojich obľúbených aktivít a vydržať to. V hre je toho veľa, tak na čo robiť zo seba machra alebo blázna.

Ako sa to podarilo na Taiwane

Aby to nevyzeralo, že som zaujatý voči jednej strane, tak mi nedá nespomenúť aj to, že si Slovensko všimli aj tu, na Taiwane. Po tom ako sa začalo celoštátne testovanie, tak sa tento test hodnotil ako pozitívny krok. To ako to celé prebehlo alebo ako by to mohlo byť lepšie je zas na celkom inú tému. Každopádne, držme sa v zdraví a pri zdravom rozume.

Maj pekné dni a nech sa darí!

Aleš