Čo máme doma? Napísať teda zoznam najkrajších miest na Slovensku je nemožné. Rovnako ako to platí pre celý svet. Nie nadarmo sa predsa hovorí „sto ľudí, sto chutí“. V takýchto zoznamoch je porekadlo ešte viac presnejšie vtedy ak sa povie, že z tých sto ľudí, má každý svojich sto chutí (100×100). Koľko by ich bolo celkom radšej písať nebudem, lebo matematika mi bola vždy cudzia. Verím však, že si rozumieme čo tým chcem povedať.
Stačí sa spýtať, ktoré mesto je krajšie. Košice alebo Bratislava? Otvorí sa tak polemika typu čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce. Nech je to už akokoľvek, zámerne som naše dve najväčšie mestá tentokrát vynechal. Nech je pokoj na východe aj na západe. Nepotrebujeme sa predsa rozhádať aj teraz, keď aktuálne rezonuje v okolí veľa krehkých tém, ktoré rozvášnia nejednu diskusiu. Dnes píšem o tom, ktoré miesta na Slovensku sa mi veľmi páčia a rád sa tam vždy vrátim. Netvrdím, že sú najkrajšie alebo že som videl to najlepšie. Je to celkom individuálny pohľad na našu krajinu. Či s tým súhlasíš alebo nie, je na tebe. Máme predsa demokraciu. Teda to nám aspoň tvrdia. Poďme sa teda prelistovať naprieč našou krajinou spolu.
Kremnica
Začneme pekne zo stredu. Bol som tu zatiaľ len raz, no stačilo to na to, aby som si mesto zamiloval. Romantická duša by povedala, že to bola láska na prvý pohľad. Skeptik by zas povedal, že som sa zbláznil. Nech to už bolo akokoľvek, práve toto mesto patrí medzi moje najobľúbenejšie na celom Slovensku. Je tomu tak možno kvôli tomu, že som o ňom málo počul. Teda je v akomsi tieni iných miest, ktoré sú známe po celej krajine. Preto som zrejme podvedome nič nečakal od jeho návštevy a bum! Nevedel som kam sa pozrieť skôr, keď som sa po ňom prechádzal. Krásne a upravené námestie. Priľahlé ulice. Hrad, ale aj vyhliadka z vlakovej stanice, ktorá je trochu od ruky. Síce som nestihol expozíciu v mincovni, no aj tak ma Kremnica natoľko očarila, že ju dodnes každému vrelo odporúčam. Skús aj ty a uvidíš.
Kožany
Bardejovské námestie poznajú mnohí z nás. Niet sa čo čudovať. Je veľmi pekné. Tu som však dostal tip, na malinkú dedinku, kde stojí celkom neznámy, drevený, kostolík. Idem teda tam. Verím svojmu novému informátorovi a už smerujem opäť do neznáma. Po nie veľmi dlhej jazde som na správnom mieste. Kostolík je naozaj taký, ako som si o ňom vypočul v Bardejove. Kožany sú jeho domovom a práve vďaka nemu je táto nenápadná dedinka viac atraktívnejšia. Na to, aby som sa dostal aj dnu som sa mal vopred nahlásiť na miestnej fare. To sa mi nepodarilo a tak sa teda motám len po malinkom cintoríne, ktorý je vedľa kostolíka. Je tu krásne a mne to stačí. Cez malé okná pozerám dnu a ani na sekundu nepochybujem o tom, že krátka zachádzka z okresného mesta stojí určite za to.
Banská Štiavnica
Myslím, že toto je taká slovenská klasika. Samozrejme aj tu sa názory rozchádzajú a počul som aj také, ktoré nezneli pre banské mesto moc lichotivo. Niekedy mám pocit, že my ľudia sme proste až príliš zhíčkaní dobou, v ktorej žijeme. Tým nám potom akosi unikajú tie jednoduché a malinké drobnosti, ktoré robia svet stále krásnym miestom. Asi aj preto mnohí z nás potom hľadajú dokonalosť a brilantnosť aj tam kde vôbec nie je. Veď a práve aj to môže byť ten jedinečný okamih. Kto však chce, tak vidí niečo pekné všade. V mojom prípade to je pre Štiavnicu veľmi jednoduché. Tu sa môžem vybrať v ktoromkoľvek ročnom období, ráno alebo večer, a aj tak sa mi tu vždy bude páčiť a pôjdem tam opäť s veľkou radosťou zas.
Beckov
Je nemožné prehliadnuť ho. Každý kto išiel po našej najznámejšej diaľnici, ktorú nepreslávila jej dĺžka v kilometroch, ale to, že stále nie je dostavaná, videl zrúcaninu hradu na skalnatom brale. Zrejme je aj tak trochu zatienená neďalekým hradom, v Trenčíne, no aj tak stojí za to prísť sa tu pozrieť aspoň raz. Keď tak nad tým premýšľam, tak ja som tu vlastne ešte nikdy nebol. Jediný krát sa mi pošťastilo a v malom lietadle som si ho pozrel ako vyzerá z výšky. Myslím, že by som to mal urýchlene napraviť, lebo aj z diaľnice, aj z lietadla vyzerá Beckov viac než atraktívne.
Halič
O tomto mieste som nikdy nič nepočul. Sedím v aute a mierim niekam do neznáma. Cesta je prázdna a to ma akosi nabáda k tomu, aby som sa z času na čas okolo sebe porozhliadol. V jeden z týchto momentov však niekde v diaľke, vidím niečo veľmi zaujímavé a jedinečné. Je to veľká budova, ktorá už aj z tej vzdialenosti rýchlo mení plány. Zastavujem auto, skúmam mapu a po chvíli to v mám celkom jasno. Zámok Halič. Tam musím ísť! Navigácia už hlási novú trasu a ja som o niekoľko pár minút tam.
Som unesený ako sa táto stavba ponáša na rozprávkové obydlia. Ak by okolo mňa prebehol dvorný šašo alebo princezná so striebornou hviezdou na čele, tak ma to zrejme vôbec neprekvapí. Nejak prirodzene by to na to miesto zrejme pasovalo. Nič také sa však nestalo a ja som si dal aspoň voňavé espresso vo vnútornej kaviarni. Aj to chutilo skvele a presunul som sa na svojej ceste, naprieč Slovenskom, ďalej.
Budmerice
V hlavnom meste máme zrejme najznámejší hrad v celej krajine. OK, nech nikoho neprovokujem, tak je iste aspoň jeden z tých najkrajších. Málokto však vie, že len pár desiatok kilometrov odtiaľto, je niečo celkom unikátne. Treba vyraziť do obce Budmerice a tam je spomínané prekvapenie. V okamihu som sa cítil, ako na francúzskom vidieku. Možno sa to niekomu bude zdať prehnané prirovnanie, no pár dňoch v bratislavských sídliskách mi to takto akosi prišlo samo od seba. Malý park, plný stromov a zelene, v ktorom je kaštieľ ukrytý k tomu akosi len napomáhajú ešte viac. Je to dokonalé miesto kde sa skryť pred horúcim slnkom počas letných dní.
Život cestovateľa bez filtrov, ktorý by si niekedy zaslúžil cenzúru. Knihu Cestovateľ nájdeš vo svojich obľúbených kníhkupectvách Panta Rhei a Martinus. Môžeš si ju prečítať v tradičnej papierovej podobe, ale aj elektronickej. Takisto si knihu môžeš objednať priamo vo vydavateľstve Interez alebo aj u mňa. Stačí ak mi pošleš mail.
Čítaš článok : Buďme pyšní, na to čo máme doma
Smolenice
Keď som bol ešte malý chlapec, tak som si vždy myslel, že smolenický a bojnický zámok je jedna a tá istá budova. Dnes už viem, že to je celkom inak. Odvtedy ako som ho aj osobne navštívil, som si ho skutočne zamiloval. Mnohokrát, keď idem k nejakej zaujímavej architektonickej výstavbe, tak ju ani nepotrebujem navštíviť. Myslím jej interiér. Stačí mi kochať sa jej externým vzhľadom. Práve aj tu, v Smoleniciach, je jedna takáto kráska. Okolité lúky a malé jazierka sú skvelým miestom, odkiaľ sa dá zámok sledovať. Treba si však dať pozor, aby sa od tej radosti nepošmyklo. Vtedy nasleduje pád priamo pod hladinu týchto jazier. Preto treba dávať pozor na elektroniku, lebo tá sa s vodou vôbec nekamaráti.
Betliar
Túlanie sa po našej krajine má množstvo výhod. Jednou z nich je aj nepochybne objavovanie miest, ktoré som vopred neplánoval. Tak som sa dostal práve aj tu. Do kaštieľa v Betliari. Okrem toho, že okolie je krásne upravené, tak vo vnútri na každého čaká skvelá expozícia rodiny Andrássyovcov. Ako sa k nej naša krajina dostala je však celkom iný príbeh. Aj ten však rozhodne stojí za vypočutie a zmyslenie sa.
Oravský Podzámok
Jeden z najkrajších hradov na celom Slovensku je práve tu. Na skalnatom brale a všetci ho poznáme pod menom Oravský hrad. Jeho krása neunikla ani filmárom a aj práve preto sa tu už natočilo niekoľko filmov či scén. Je to miesto priam predurčené k rozprávkovým príbehom, takže to akosi celé dáva zmysel. Návšteva tohto miesta je ideálna počas celého roku. V zimnom období sa dá spojiť s lyžovačkou, na okolitých kopcoch. No a v lete zasa napríklad so splavovaním riek alebo dokonalou turistikou, ktorých je na Orave viac než dostatok. Stačí sa len vybrať. Oplatí sa tu prísť s prázdnym žalúdkom, lebo miestne syrové výrobky sú dokonalou pochúťkou.
Červený Kláštor
Jedno z tých odľahlejších miest, tohto zoznamu, je jednoznačne malá dedinka na pohraničí z Poľskom. Do susednej krajiny sa dá poľahky dostať pešo, po moste. Ide o veľmi peknú lokalitu v regióne Zamagurie. Skvelá turistika je na neďaleké kopce Tri koruny. Splav rieky je niečo ako malý bonus pre každého, kto rád skúša niečo nové alebo má rád dobrodružstvo. Najväčším lákadlom pre mňa však bol samotný kláštor. Veľmi pekné a zachovalé prostredie, kde sa dá stráviť viac než dosť času. Mal som tu aj značnú dávku šťastia, lebo som tu prišiel keď pršalo. To pre mňa znamenalo to, že drvivá väčšina turistov zostala niekde v suchu a ja som sa tu mohol motať celkom sám. Skvelé!
Spišský hrad
Zrejme sa nachádza na každom zozname ciest a objavovania po východe Slovenska. Je naozaj úchvatný a tiež zakaždým z neho neviem spustiť oči. Oplatí sa však okrem jeho návštevy, naplánovať si aj trochu inú obhliadku. Či už z neďalekých, priľahlých, lúk, ktoré sú veľmi atraktívne najmä v jarných a letných mesiacoch. Vtedy sa tu farby striedajú ako na maliarskej palete. Veľmi sa mi však páčil aj východ slnka. Síce ma to stálo prespatú noc v aute a ranný výstup, na jeden z priľahlých kopcov, no zadosťučinenie stálo za to. Keď sa ranná hmla lenivo prevaľovala popod mohutné opevnenie Spišského hradu, vedel som, že to bolo zas raz správne rozhodnutie, prebdieť noc na sedačkách auta, ktorým som sa tu doviezol. Skús si privstať aj ty a uvidíš, čo tu na teba bude čakať.
Čítaš článok : Buďme pyšní, na to čo máme doma
Čičmany
Pre mňa azda najkrajšie miesto na celom Slovensku. Ani neviem prečo, no mám to tu proste veľmi rád. Zakaždým, keď som doma, v rodnej krajine, tak sa tu zastavím. V lete, v zime, ráno, večer… Je to úplne jedno. Páči sa mi tu vždy a stále. Už len samotná cesta je očarujúca. Krútiť sa na zvlnených cestách pod korunami stromov je dokonalý relax za volantom. Ak by to niekomu nestačilo, tak len pár desiatok minút od týchto tradičných dreveníc, sú predsa Bojnice. No a tie asi nikomu netreba predstavovať, lebo všetci veľmi dobre vieme, čo tam máme.
Tentokrát však stále zostanem v Čičmanoch. Je to miesto, kam veľmi rád vodím aj svojich priateľov, známych, ale aj ľudí, ktorí na Slovensko zavítali po prvýkrát. Tu som vzal aj svojich najbližších a v tradičnom oblečení sa tak presunul opäť do čias, keď ešte po tejto dedine chodili švárni junáci a dievčence. Čičmany sú tak pre mňa aj miestom, kde sa vždy rád vrátim, ale aj miestom, odkiaľ som si odniesol jedinečné spomienky na svojich najbližších
Špania Dolina
Dlho som sa tu plánoval vybrať a vždy som to akosi odkladal. Zakaždým som nakoniec išiel niekam inam, lebo sa mi to zdalo ako lepšia voľba. Nemám to nejak extra ďaleko a to bol problém. Veď čo máme doma, to neponáhľa. Raz sa to však podariť muselo a hneď vtedy som vedel, že som nemal odkladať tak dlho návštevu tohto miesta. Neviem koľko malo na tom podiel aj to, že sa mi tu nepodarilo stretnúť ani jedného turistu. Po celej obci a aj na najznámejšej vyhliadke som sa motal celkom sám a to bolo takmer pravé poludnie. Zrejme všetci boli takisto na iných miestach, ktoré zvolili za atraktívnejšie. Asi aj oni však raz na to prídu, že Špania Dolina nie je žiadna alternatíva. Je to úžasné miesto, ktoré sa oplatí pozrieť si kedykoľvek.
Nenáročná prechádzka, na vyhliadku, nad obcou, je ľahko zdolateľná aj pre tých, čo netrénovali zrovna výstup na Gerlach. No a odtiaľ zhora bude každému jasné, prečo je táto nenápadná obec taká krásna. Veď posúďte sami!
Maj príjemné dni aj ty!
Aleš
Leave A Comment