Čo je nové na Slovensku

Lenže z Nemecka som si okrem suvenírov, v podobe množstva čokolády, priniesol aj jeden nežiadúci talizman. Covid-19. Nebudem opisovať aké to bolo alebo nebolo. Nie o tom chcem riadkovať v tomto texte. Poďme na tie podstatnejšie veci. Hneď na ďalší týždeň som mal v pláne turistiku do jedného z našich národných parkov. Chcel som tam ísť najmä fotiť zver. Tá zrejme nechodí len po turistických chodníkoch a ak som ju chcel nájsť, tak som predsa nemohol po nich chodiť ani ja. Celkom to bolo zdĺhavé, kým som sa nakontaktoval na tých správnych ľudí, ktorí mi mohli schváliť povolenie. Nakoniec sa to podarilo.

Aj tak mi to bolo prd platné lebo s tým vyfasovaným Covidom som sa musel zatvoriť na 16 dní doma. Okrem toho som tak vybavil dovolenkový mód aj pre mojich rodičov, ktorí tak museli zostať v karanténe so mnou. Takže žiadne túlanie sa po národnom parku sa nekonalo, lebo aj po prekonaní som sa na to necítil. Bol som stále dosť vyčerpaný. To mi však celkom liezlo na nervy a pár dní po tom ako som bol opäť na slobode (cháp zdravý), tak sme sa s kamarátmi dohodli, že si dáme taký pohodový futbal pri paneláku. Chápeš, také čosi, čo sme robili celé detstvo.

Nápad to bol skvelý, no v mojom prípade len na prvých cca 15 minút. Tam sa to skončilo, lebo som si vyhodil koleno a bol som vybavený. Ďalšie viac než dva týždne som bol síce zdravý, no imobilný. Zisťovanie toho, čo je nové na Slovensku, sa mi mierne komplikuje.

Našťastie som ako tak krívajúci mohol chodiť aspoň na krátku vzdialenosť. To som teda využil na fotografovanie z dronu. To mi robilo azda najväčšiu radosť. Mohol som tak skúšať to, čo som plánoval dlhodobejšie a vznikli tak fotky, ktoré som si veľmi obľúbil. Čo je nové na Slovensku som sledoval konečne aj z inej perspektívy.

Absolvoval som aj ďalšiu zahraničnú cestu. Išiel som si pozrieť hokejový zápas do susedného Česka. To sa mi veľmi páčilo. Mal by som si to ešte zopakovať. Vlastne som sa o to aj pokúsil. Chcel som sa tam akreditovať na fotografovanie, no do dnes akosi nikto neodpísal. Asi je ten môj mail stále v karanténe, niekde medzi Kysuckým Lieskovcom a Třincom.

To fotografovanie sa celkom ujalo a za pár dní som mal viac termínov. S kamarátkou, ktorej sa podarilo zohnať jej kamarátku, sme sa stretli na to, aby sme sa pokúsili dostať na obrazovky mobilných zariadení slovenské kroje. To sa mi veľmi páčilo. Dievčatá v našom tradičnom, ľudovom, oblečené boli nádherné. Bol som opäť zamilovaný pri každom pohľade na ne. Niekedy sa mi od tej eufórie až hľadáčik na fotoaparáte zarosil.

Nie je mi predsa zle aj keď mi mnoho vecí chýba. Tak to je však stále. Nemôžem a ani nechcem mať všetko. Užívam si to čo mám. A skromne priznávam, že mám toho dosť. Každý deň sa napchávam syrmi, pijem skvelé espresso, tlačím do seba chrumkavé pečivo… Je mi zima, ale to mi je odvtedy ako som odišiel z Taiwanu, takže to je ok. Stretávam kamarátov, ale najmä všade kam prídem, všetkým rozumiem. Toto sa mi nestalo teda poriadne dlho. Preto mnohokrát aj keď som niekde s kamarátmi, tak ani moc nehovorím. Len počúvam ostatných a užívam si to, že im zrazu všetko rozumiem. Každé jedno slovo. Niekedy mi však uniká pointa, no to nevadí. To mám zrejme diagnózu na celý život.

Takto som sa stretol aj s kamarátmi, ktorých som nevidel viac než dlho. Ako to už chodí, tak slovo dalo slovo a už som mal dohodnuté ďalšie dve akcie. Dva florbalové zápasy a jeden futbalový. Takže práce s fotografiami som mal akosi viac než dosť. V polovici novembra som po dlhej dobe opäť prednášal pred živým publikom. Tento rok to neboli moje prvé prednášky. Mal som viaceré online rozprávania pre festival Kolem světa a pre jednu školu v Nemecku. Po viacerých rokoch som sa tak opäť postavil na pódium, pred divákov. Rozprával som dvakrát a obe vystúpenia mi urobili veľkú radosť. K tomu sa pridalo iste aj to, že to bolo v českých Pardubiciach a tam som ešte nikdy pred tým nebol. Mesto je to veľmi pekné a aj festival bol skvele zorganizovaný. Ďakujem za pozvanie ešte raz, cením si to!

Samozrejme som s tým chcel pomachrovať na internetoch a hneď som to vycapil na svojich vlažných stránkach. Doma nie som každý deň, tak som chcel ukázať aj kamošom z Taiwanu, čo je nové na Slovensku. K tomu všetkému sa iste pridalo aj to, že som zhodou príjemných okolností stretol svojho bývalého učiteľa, zo strednej školy. Ten ma zavolal k ním, aby som čo to odprezentoval pre študentov. Takže som mal vybavené ďalšie štyri prednášky na škole, kde som strávil istý čas aj ja. Tieto prezentácie však boli v angličtine, takže to bolo pre mňa zas niečo nové. Na Slovensku som dovtedy ešte neprezentoval v tomto jazyku.

Keď som si už myslel, že s prednáškami je koniec, tak som sa opäť mýlil. Kamarát zo základnej školy, ktorému som priniesol mince z rôznych krajín, sa za mňa prihovoril a už som mal ďalšie dve prednášky, na škole kde učí jeho manželka. Super, takto jednoducho by mohlo fungovať viacero vecí.

Ako by to bolo, aby som zasa s tým nemachroval na internetoch. Lenže teraz si to všimlo akosi viac ľudí a čuduj sa svetu, prišli ponuky na ďalšie prednášky, v ďalších školách. Žiaľ nie všetky stihnem. Je to kvôli tomu, že som si medzičasom kúpil letenku, na ďalšie dobrodružstvo. Už o pár dní vyrážam a veľmi sa tomu teším. Bola to celkom patália. Vybavovať na diaľku víza, na ambasáde, ktorá má sídlo mimo Slovenska, počas lockdown-u. To nie sú aktivity, ktoré ma bavia, ale nevadí, zvládol som to. Všetko sa však dá, keď sa chce. A mne sa do tejto destinácie chce poriadne dlho. Miestami to už vyzeralo, že nikam nepôjdem, no dumal som a hľadal až dovtedy, kým som našiel a vybavil. Áno, bolo to trochu komplikovanejšie a zdĺhavejšie, ako inokedy, no nevadí. Každá skúsenosť je cenná. Posledný dokument, ktorý musím vybaviť je PCR test, pred odletom a potom sa ide na to. Zámerne nepíšem kam idem tentokrát, lebo chcem udržať čitateľa v napätí, ako Jo Nesbo v jeho najnovšej severskej kriminálke. Asi pozerám veľa drám lebo mi z toho akosi šibe. V ďalšom článku to už bude zo zahraničia a čo je nové na Slovensku sa trochu stratí v úzadí

Tak či onak, ťa chcem nabádať k tomu, aby si sledoval moje príspevky, ktoré už o pár dní budú z nespomínanej destinácie. Verím, že si tam na svoje prídeš aj ty a ak nie tak budeš mať trochu zmenu pred tým predvianočným bláznením. Teraz mi napadlo, že sa môžeme pokúsiť  o malú súťaž. Ak mi do komentára napíšeš tip, kam asi cestujem, a ak ten tip bude správny, tak ti odtiaľ niečo pošlem/prinesiem. Uvidíme teda nie len čo je nové na Slovensku, ale aj kúsok ďalej.

Dovtedy a aj potom sa maj fajn!

Aleš