December na Slovensku

Hneď, ako som prišiel domov, na Slovensko, som sa nevedel dočkať toho, ako otvorím krabicu, ktorá ma tam už čakala. Bol v nej najnovší model fotoaparátu Nikon D850 spolu s objektívom Nikkor 24-70 f2,8. Ak aspoň okrajovo sleduješ vývoj na trhu, na fotografickej scéne, tak si ho určite nemohol prehliadnuť.

Mal som 3 týždne na to, aby som si vyskúšal, ako sa s ním pracuje a veru, bola to radosť. Tento článok nie je recenzia na spomínaný fotoaparát. Toho sa zrejme chopia skutoční odborníci na danú problematiku. Chcem len popísať svoje skúsenosti a cesty, ktoré som absolvoval s novým Nikonom.

Nižšie v texte teda nájdeš jednotlivé lokality, kam som sa s ním vybral a takisto niečo o tom, aký bol môj fotografický zámer. Samozrejme aj výsledok mojej práce v podobe fotografií, videí a time-lapse zostrihov. Takže poďme na to, nech aj ty vieš, čo to je za Japonca s označením D850.

(Všetky fotografie boli snímané bez akéhokoľvek filtra na objektíve a prešli postprocesom v programe Adobe Photoshop/Camera RAW)

Zapadajúce slnko za oravským hradom bolo to, čo ma tu dostalo. Podrobné študovanie mapy, ma zaviedlo na miesto, odkiaľ to malo byť reálne. Musel som sa však dostať na jeden súkromný pozemok a dúfať, že si ma nikto nevšimne. Stal a presný opak. Len čo som rozložil statív, tak na mňa niekto kričal niekde z diaľky. Našťastie na mňa nevypustili stádo divých vlkov, ani nijaké podobné príšery a ja som mohol kľudne pracovať. Zasa však úradovalo počasie a z pestrofarebnej oblohy bola len šedo-biela masa oblakov, ktoré sa len poťažky prevaľovali ponad zasnežené kopce.

Cestou na prednášku o cestovaní, pre žiakov zo základnej školy v Liptovskej Teplej, ma vzali aj na ľadopád, ktorý vznikol v Demänovskej doline. Niečo podobné som asi ešte nikdy nefotil a kombinácia ľadu so snehom, bola skvelá príležitosť, ako vyskúšať dynamický rozsah fotoaparátu.

Na tejto túre sa už pracovné podmienky výrazne zhoršili. Chladné počasie však nezanechali na D850 žiadne náznaky pochybností. Aj napriek celodňovým a pretrvávajúcim mrazom, silnému vetru a nízkej viditeľnosti, urobil fotografiu vždy, keď som to potreboval. Náhle zmeny počasia, aké dokáže vyprodukovať len horské prostredie, zaskočili akurát tak mňa. Fotoaparát stále fungoval na 100%. Nezastavili ho ani podmienky, aké má december na Slovensku.

Priam milujem dlhú expozíciu! No a práve na tomto mieste som mal svoj prvý pokus, zaznamenať ju pomocou D850. Nočný pohľad na rozsvietenú Žilinu, pod jasnou oblohou, boli podmienky priam, ako na objednávku. Nanešťastie to netrvalo dlho, lebo silný ľadový vietor sa postaral o to, aby nás z tohto miesta vyprevadil predčasne.

Miesto, kam sa pravidelne rád vraciam, som si takisto naplánoval zámerne. Sledovanie lesnej zvery v jej prirodzenom prostredí, mal byť vrchol celej lokality. Takisto aj ranné brieždenie alebo sledovanie nočnej oblohy. Z tohto plánu sa podarila len prvá polovica. Zimné večery boli dostatočne dlhé, no žiaľ počasie mi nedovolilo, aby som cez husté mračná, mohol sledovať milióny malých svetielok na oblohe.

Krátky výlet do susednej metropoly, za krásneho slnečného počasia, bol na fotenie turistických lokalít priam ukážkový. Takéto počasie si zrejme praje každý, kto sa vyberie na cestu kamkoľvek. Mojím cieľom bol most Széchenyi lánchíd a budova parlamentu odrážajúca sa na hladine Dunaja.

Na hokej som sa veľmi tešil. Podrobnejší článok som už publikoval tu (klik). Opäť som si mohol vyskúšať veľmi krátke časy expozície, no v lepších svetelných podmienkach. Tu sa dostalo na radu aj video, ktoré D850 dokáže zaznamenať v 4K rozlíšení.

Aj táto destinácia bola naplánovaná tak, aby som mohol snímať nočnú oblohu. Žiaľ, opäť to nevyšlo tak, ako som si predstavoval. Našťastie však aspoň ráno, bolo priam okúzľujúce.

Dá sa povedať, že počas celej doby, bolo decembrové počasie, akosi proti mne. Aj na toto miesto som sa dostal len vďaka tomu, že pôvodný plán nevyšiel pre silný vietor, na kopcoch. Aj napriek tomu som sa vybral „aspoň“ tu, no dážď proste nechcel, aby som sa zdržal dlho a vyhnal ma aj odtiaľto. Čo som tu však skúsil, bolo spomalenie (slow motion video), ktoré sa vyrobilo hneď vo fotoaparáte. Túto funkciu som si vľmi obľúbil.

Po dlhej dobe som sa opäť postavil na lyže. Chcel som si tu opäť skúsiť rýchlosť uzávierky v krásnom, zasneženom prostredí. S výhľadom na tatranské štíty to nedopadlo najideálnejšie, no všetko ostatné sa podarilo presne tak, ako som si prial.

Pravidelným dejiskom adrenalínového zážitku sa stalo žilinské námestie. Niekoľko borcov na lyžiach a snowboarde tu predviedlo svoje umenie skokmi, do nafukovacieho doskočiska. Vo večerných hodinách so zhoršenými svetelnými podmienkami, to pre mňa znamenalo, krátke časy uzávierky, vysoké ISO, malá clona a hľadanie zaujímavých uhlov na fotografovanie.

Jeden zo symbolov celého Slovenska bol obdarený poriadnou nádielkou snehovej prikrývky. No a to bol spúšťač, na cestu k ďalšej destinácii. Neodradil ma ani mrznúci dážď. Drevené, pomaľované chalúpky pod snehovou pokrývkou som proste musel vidieť. Ak by som sa tam nevybral vtedy, tak ťažko povedať, kedy sa bude takáto možnosť znovu opakovať.