Kysuce, Orava,
Kysuce
kde to vlastne je..? Nebolo to prvý a verím, že ani posledný krát keď sa ma niekto spýtal: „Odkiaľ si? Z Kysúc. Aha, to je tam na Orave však?“ Dva celkom odlišné regióny no asi nie pre všetkých.
„zabudnuté osady“
Rozdielov je viac než dosť, ale spoločného majú niečo tiež. Je to najmä krásna a mnohokrát miestami až panenská príroda. Odhliadnuc od všadeprítomného odlesňovania je tu skutočne veľa miest, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť. Dokonca sú tu aj také, kvôli ktorým sa veľa ľudí mnohokrát vráti. Podaktoré len horko-ťažko nájsť na mape a ďalšie tam vôbec ani nie sú. Pre mnohých to sú „zabudnuté osady“.
Kysuce
Daj Bože šťastia tejto zemi
Malé skupinky domov, ktoré si pamätám len z rozprávania starej mamy alebo deda mi v mladosti neprišli vôbec nijako zaujímavé. Práve naopak. Skôr mi ich názvy prišli smiešne. No dnes, keď sa tu môžem poprechádzať osobne, si ich budem pamätať isto omnoho lepšie. Turistické trasy pre peších alebo cyklistov vedú na každú stranu. Stačí sa len rozhodnúť a vybrať sa. Jedna takáto cesta začína na konci dedinky Ochodnica. V poslednom dome nám príjemný starší pán poradí, kadiaľ sa je najlepšie dostať hore na kopce, a potom už len prechádzať spomínanými osadami.
Kysuce
Ciest, kadiaľ sa vybrať je dosť. Stačí len ísť.
Po pár hodinovom šliapaní do kopca nás víta prvá osada. Petránky pozostávajú zo šiestich drevených chalúpok a malej kaplnky. Bola prázdna. V minulosti tu určite bolo možné nájsť nejakých ľudí, no dnes v tomto uponáhľanom svete, kde sa všetci za niečím naháňajú a možno ani nevedia za čím, tu nie je nikto. Visiace ragany nám však naznačujú, že tu naozaj niekto býva alebo ich tam proste niekto len zabudol. Každý z domčekov mal malú maštaľ, senník a pole, na ktorom sa pestovala surovina číslo jeden pre tento kraj. Zemiaky. Takisto ani tie tu už teraz nie sú. V pomyselnom strede zoskupenia týchto domov je studňa pod drevenou strieškou, kde sa aj dnes pristaví nejeden okoloidúci a dopraje si tak dúšok čerstvej a ľadovej vody.
Kysuce
Tu asi predsa len niekto bol.
Ako sme sa neskôr dozvedeli od českých „Pepíkov“, mnoho domácich svoje domy predalo a teraz ich často navštevujú víkendoví chalupári práve od našich českých susedov. Tých je tu skutočne ako húb po daždi.
Na rázcestí medzi osadami Petránky a Cenigovci, ktoré je kúsok od osady sa dá pokračovať ďalej smerom po Kysuciach, ale aj na Moravu alebo do Poľska. Práve druhá z menovaných krajín je pre Kysučanov veľmi obľúbenou destináciou. V minulosti tu boli cesty, ktoré využívali domáci na to aby mohli chodiť obchodovať na iné trhy. Ešte aj dnes je to stále veľmi veľká udalosť navštíviť neďaleké trhoviská v Poľsku.
Kysuce
Staré usadlosti sú dnes už len spomienkou na život v minulosti.
Po chvíli kráčania prírodou v sprievode lesných zvukov sa dostávame do osady Klinkovci . Tu už je domov viac. Medzi krásnymi drevenicami sú už aj modernejšie. Murované. Pre okoloidúceho človeka to trochu škrie, no dá sa to vydržať. Na poľnej ceste vidieť z diaľky kone, ktoré ťahajú drevo z lesa. Ich pohonič nás počastoval rôznymi „titulmi“ keď videl ako sa na neho zameriavajú naše objektívy.
Kysuce
Samota je niekedy dokonalá múza.
Odtiaľ to bolo už len „na skok“ do ďalšej osady Majtánky. Hneď v prvom dome obrábal pole starší pár. Tým už bolo do reči viac. Od babky s hrabľami v rukách sme sa dozvedeli, že ani oni tu nebývajú, ale prišli tu len na dovolenku. Nachvíľu „vypadnúť“ z mesta, ako dodal ufrflaný a nervózny dedko. Poradili nám kadiaľ sa ide do Nesluše a kadiaľ na Suchú, čo bola ďalšia osada. Na rozlúčku nám ešte poradili ktorá cesta je lepšia a aby sme určite pozreli aj malý kostolík, kde bývajú nie len pravidelné kresťanské omše ale aj púte.
Kysuce
Opustené sú nie len osady.
Ako spomínala babka s dedkom, tak sa aj stalo. Po hodnej chvíli sme stáli pri otvorenom kostolíku. Blízko neho nás z bunkru na strome sledovali hrajúci sa dvaja malí chlapci a jedno dievča. Nesmelo nás pozdravili a pozerali na nás ako na mimozemšťanov. Kúsok obďaleč stál dreveno murovaný domček so senníkom a starým Gazom. Domáci nás privítali s úsmevom na tvári.
Gaz je dokonalý pomocník.
Sváko Ján bol veľmi nadšený a rýchlo sa dal do reči. On spolu s manželkou tu žijú skoro celý život. Do Kysuckého Nového Mesta to majú celkom ďaleko. Autobusová zastávka je dve hodiny pešo. Aj preto tam chodia zhruba raz za dva mesiace. Ako povedal Ján: „Ideme tak asi raz za dva mesiace a to kúpiť lieky.“ Nesťažoval sa. Práve naopak. Hrdo a s láskou v očiach nám rozprával ako sa mu tu páči: „Každý deň pozeráme z okna ako sa tu chodia pásť jelene a srnky. Dokonca tu máme aj muflóny. Tým dávam soľ. Ráno okolo šiestej tu vždy prídu a máme ich ako na dlani. Je to krása!“
Sváko Ján spolu s jeho pomocníkom.
Po chvíli nám už dole krkom tiekla pravá domáca kysucká Slivovička. Domáca pani dlho nelenila a už podávala aj druhý: „Chlapci dajte si aj do druhej nohy. Lepšie sa Vám pôjde.“ Na cestu nás ešte nabalili domácim koláčom a zaželali veľa šťastia. Pripadalo nám to akoby sme cestovali späť v čase.Na Kysuciach je plno „zabudnutých“ osád. Stačí sa vybrať ľubovoľným smerom a určite na nejakú natrafím. Ideálne spojenie turistiky je s hubárčením.
„Chlapci dajte si aj do druhej nohy. Lepšie sa Vám pôjde.“
V lete zhruba od júla do augusta, keď nie sú noci studené to je priam raj pre hubárov. Azda najznámejšie miesta sú „Bystrice“ a ich okolie. Aj tu sa dá potulovať po kopcoch a kochať sa tým, na čo už mnohí zabudli. Ja sám však najradšej chodievam do dedinky Kysucký Lieskovec. Keď sa mi nepodarí nič nájsť aspoň mám skvelý pocit zo sledovania prebúdzania rannej prírody. Práve v tomto regióne sú ďalšie pre mňa čarovné osady. Haladejovci, Lalíkovci alebo ďašie iné. Všetky sú veľmi podobné a zároveň aj tak krásné!
Miesto ako stvorené pre oddych.
Typickou ukážkou ako to asi kedysi vyzeralo je prírodný skanzen na Vychylovke. Okrem známej jazdy parným vlakom sa dá nahliadnuť kúsok do minulosti. Malé drevenice s muškátmi v oknách už z diaľky dávajú signál, že sa tu niečo deje. Z nich sa do okolia šíri vôňa domácich dobrôt. Mladé dievčatá alebo staršie panie oblečené do tradičných kysuckých krojov veľmi ochotne za niekoľko eur pripravia niečo „pod zub“. Podlesníky tu idú na odbyt asi najviac. Čerstvé, voňavé a najmä chutné! Za oknom hrala ľudová hudba, ktorá atmosféru priam podčiarkla.
Orloj v Starej Bystrici
Kúsok odtiaľto sa oplatí zastaviť aj v Starej Bystrici a pozrieť si to, ako môže fungovať hospodárenie na vidieku. Donedávna dedinka, ktorá sa nelíšila od tých ostatných. Avšak dnes tam stojí jediný orloj na Slovensku a celé jeho okolie je tiež ukážkou, ako sa miesto bedákania dá fungovať.
Kto má chuť zistiť viac o histórii Kysúc zo širšej perspektívy by mal určite navštíviť Kysucké múzeum v obci Radoľa. Priamo v Kysuckom Novom Meste je niečo, čo nemá ani hlavné mesto Slovenskej Republiky. Je to plne funkčná hvezdáreň otvorená pre verejnosť.
Na Kysuciach je skutočne čo pozerať. Pre vyznávačov prírody, kultúry a tradičných hodnôt tu je toho naozaj viac než dosť. Spomínaných niekoľko osád je len „kvapka v mori“.Sú to mená malebných miest roztrúsených po krásnych Kysuckých kopcoch.
Nikto nie je doma
Na Kysuciach je takisto typické kysucké nárečie. Čo je však pre tento kraj najtypickejšie je zmäkčovanie. Dokonca sami Kysučania si robia žarty zo seba, že zmäkčíme aj „hovňo“. Avšak čím bližšie smerom k Poľským hraniciam, tým menej je rozumieť. Tu už sa stráca aj rodák z regiónu. Na ukážku prikladám krátky zoznam rôznych slov, ktoré ľudia používajú v bežnej reči na Kysuciach.
Križovatka pri osadách.
„Kysucký slovník“
Ďienko – Doska na krájanie
Ňi – Pozri, aha / Učej – Uhni, nezavadzaj
Keľo – Koľko / Teľo – Toľko
Zeber – Zober / Saček – Vrecko, sáčok
Taje – Tadiaľ / Ic – Choď
Han – Tam / Kaje – Kadiaľ
Odky poky? – Odkiaľ pokiaľ? / Odty poty – Odtiaľ potiaľ
Cebuľa – Cibuľa / Cesnek – Cesnak
Jabuko – Jablko / Podlesník – Zemiaková placka
Gaz – Staré lesné auto / Pitvor – vstupná chodba
Mrkef – Mrkva / Fiok – šuplík
Šporheľ – Sporák / Štrimfle – Pančuchy
Patyk – Konár
Typická hornatá krajina na Kysuciach.
Leave A Comment