Petra je naozaj skvelá

Petra, Wadi Rum, Aqaba

„Zlatý trojuholník Jordánska“

Keď sa náš malý mikrobus pomaličky rozbehol naproti novému dňu, tešil som sa ako malý chlapec. Doslova som odrátaval minúty do jeho cieľovej zastávky. Petra a jej ruiny boli skutočne na dosah. Po prekonaní zasnežených kopcov sme sa konečne dostali tam, kde to každý z nás tak veľmi čakal. Napriek snehu a zime, ktorá sa vrývala pod kožu bola túžba po splnení detského sna to, čo ma hrialo pri srdci najviac.

Malá pauza počas cesty z Akaby do Petry

Novodobé mesto Petra má cca 25000 obyvateľov. Som presvedčený o tom, že v ten deň ani jeden z nich nebol taký šťastný z toho, že tam je ako ja. Kľukatá, pozvoľne klesajúca cestička pomedzi pieskovcové skaly sa zvíjala ako had. S pribúdajúcimi metrami v nohách priamoúmerne rástli aj dnes už prázdne obydlia starých Nabatejcov. Keby tí vtedy vedeli, že dnes v nich bude prespávať dobytok, zrejme by ich ani nerobili.

Cestou k starobylému mestu Petra je dozaista čo pozerať

Kaňon medzi skalami sa nenápadne zužoval. Nemám rád stiesnené priestory, ale od vzrušenia som to neregistroval. Skaly pripomínali tie najbizarnejšie tvary, aké dokáže vytvoriť nik iný ako len príroda sama. Na niektorých miestach boli v skalách vyryté sochy a inde z vysokých útesov stekali pramene vody. K odreagovaniu istotne dobre padla aj streľba z praku na cieľ s domácimi.

Streľba z praku na plastovú fľašu dopadla dobre

„V tej chvíli som mal svoj svet len pre seba“

Keď stojím zoči-voči splnenému snu, cítim sa ako na inej planéte. Neviem čo skôr od radosti. Fotiť? Sledovať? Vnímať? Sám neviem čo vtedy robím. Asi zakaždým niečo iné. „Možno práve tu stál Indiana Jones keď tu bol“. Myšlienky tých najrozmanitejších formátov a podôb mi preletovali hlavou ako kŕdle vtákov nad samotným chrámom. To miesto bolo pre mňa magické. Ako som okolo neho krúžil, mal som čoraz viac pocit akoby z chrámu na mňa niekto pozeral. V tej chvíli som mal svoj svet len pre seba a nikto ani nič sa mi doň nevkradol.

Prvý očný kontakt s miestom, o ktorom snívajú mnohí

Zvláštne. Mal som rande s viac ako 2000 ročnou svätyňou a páčilo sa mi. Stála tam dokonale a bez pohybu. Ako nahá modelka, ktorá ukazuje všetko a zároveň niečo skrýva.  Akoby vedela, že ju chce niekto namaľovať alebo vyfotografovať. Svoje chúťky spoza objektívu som dokonale uspokojil zo strechy malého bufetu kam sa mi dovolil vyškriabať strážnik.

„Mal som rande s 2000 ročnou modelkou“

Stihol mi povedať, že sa dá ísť aj hore na kopec odkiaľ je ešte krajší výhľad, no mal tam zrovna svojho šéfa, ktorý mi to zatrhol. Ešte sa pochválil aj tým, že večer keď odídu všetci turisti, chodí do chrámu  kamarátmi spať a hrávať na bubny. Z dokonalej idylky ma vytrhol hlad, ktorý som počas bádania ruinami opomenul. Hlavou mi prebleskla spomienka na palubný servis Turkish Airlines, no pri pohľade na chrám som sa rýchlo spamätal :)

V celej svojej kráse. Presne tak, ako som si ju predstavoval.

Po intenzívnej prehliadke moja cesta kaňonom pokračovala ďalej smerom k pozostatkom Nabatejského mesta. Priznám sa, že som bol príjemne šokovaný, keď sa postupne odkrývali ďalšie menšie a väčšie útvary vytesané priamo do skál. Okolo nich boli nepravidelne rozmiestnené menej významné príbytky pre jednoduchších ľudí. Dôkazom ako ďaleko sa dostali Rímske vojská boli oblúky na pôvodných nomádskych stavbách. Samozrejme tu nesmelo chýbať ani divadlo.

Rímske vojská boli aj tu

Ruiny za denného svetla boli pre mňa skutočne skvelým zážitkom. No pomaličky som sa pripravoval na to ako ich uvidím kúpať sa v nočnom šate. Pri osvetlení sviečkových lampiónov a hviezdneho prachu na nebi dokonalosť tejto atmosféry hrubo podčiarkovali príjemné tóny flauty, ozývajúce sa v útrobách kaňonu.

Ďalšie fotografie z bájneho mesta Petra si pozriete vo fotogalérii tu